Elsner H., Kölle H. et al.: Použitie systemických konštelácií na psychosomatickej klinike

Neaktivní hodnoceníNeaktivní hodnoceníNeaktivní hodnoceníNeaktivní hodnoceníNeaktivní hodnocení
 

Desat’ rokov systemických konštelácií na klinike Lahnhöhe / Nemecko

V nemocnici Lahnhöhe sa používa stavanie rodinných konštelácii už desať rokov ako dôležitá súčasť psychoterapeutického konceptu. Klinika pre psychosomatickú medicinu má 202 posteli financovaných zdravotnými poisťovňami a garantuje, pre túto špecializáciu nezvyčajne veľké spektrum výkonov a ponúk. Systemické konštelacie sa stali niečo ako „Trademark / obchodná značka“ pre Lahnhöhe a my aj pacienti si túto metodu veľmi ceníme. Chceme sa podeliť o naše skúsenosti s integráciou a statusom konštelačnej práce v každodennom živote našej nemocnice. Čo bolo podporujúce a proti akému odporu sa nám to podarilo. Popisujeme terajší „setting“ konštelačnej práce, jej zapojenie a jej účinok v terapeutickom celku. Týmto článkom chceme dodat‘ odvahu aj iným klinicky pôsobiacim kolegom a kolegyniam k použitiu tohto spôsobu práce. Článok nemá byť vedeckým príspevkom, ale podnetom k osobnému vnímaniu a zároveň silným impulzom k častým predsudkom a skresleniam voči tomuto spôsobu terapeutickej práce. Keďže systemické konštelácie boli vyvinuté a použivané zástupcami rozličných teoretických škôl, ani vysvetlenie nemôže byť jednotné. Jedná sa tu o techniku, ktorá integruje rozličné metódy a ktorá sa dá použiť v rozmanitých kontextoch. Naši učitelia Gunthard Weber, Albrecht Mahr, Otto Brink, Jakob Schneider boli pioniermi tejto metódy. Hoci dávali pozor, aby prístup neohrozili „teoretickými špekuláciami“ , boli zaroveň otvorení voči diskusii o kompatibilite, so zástupcami rozličných uznavaných, teoreticky podložených metód. Oddelovali osobné vysvetlenia od slobodného metodicky – fenomenologicky orientovaného výcviku a šírenia konštelačnej páace v rozličných kontextoch.

Úvod a vývoj metódy

V priebehu poslednej dekády sa konštelačná práca stala pevnou súčasťou multimodálneho konceptu našej psychosomatickej kliniky. Počas tejto doby prekonala „pôrodné bolesti“ a pochybnosti, vyrovnávala sa s odporom a bola znovuocenená zo strany podieľajucich sa spolupracovnikov, pacientov a pribuzných, kým zastala svoje primárne miesto. Rozlišujeme tri fázy: 1. Úvodná fáza: „Experimenty“ s medzerou v potrebách na hraniciach odporu (1994–2000). Viacerí lekári našej kliniky zažili systemické konštelácie ako súčasť ďaľšieho vzdelávania a boli nadšení. Traja primári a jedna skúsená vedúca oddelenia sa rozhodli pre výcvik u Guntharda Webera, ktorý začal vo februári 1999. Seminár systemických konštelácií, ktorý viedol Guntharda Weber v novembri 1998 urobil silný dojem na mnohých interných spolupracovnikov aj hostí z vonku. Vtedajší šéflekár ale zostal skeptický. Kritizoval, že rodina a klan boli oveľa silnejšie hodnotené ako sloboda a jedinečnosť individua. Z toho vzniklo niekoľko kritických diskusií o metóde, pričom boli vyslovené dôležité pochybnosti ako napr.:

  • Strach pred vznikom afektivných skupinových reakcií v zmysle destabilizácie; senzitívni pacienti by mohli byt’ nedostatočne chránení pred kontamináciami v cudzích roliach.
  • Terapeut môže na základe svojho ranku definovať a má tým väčšiu možnosť manipulácie.
  • Archaické, patriarchálne, klanové poriadky zabraňujú individuácii.
  • Pacienti môžu obíst’ bolestnejšie seba-konfrontácie pomocou riešiacích drám.
  • Obrovské neurotické očakávania sú podporované.
  • Pacientom sú ponúkané špekulácie okolo ich rodinnej histórie.

Napriek týmto úvahám súhlasil šéflekár s tým, aby jeho skúsení spolupracovníci začali využívat túto metódu v nemocnici. Najprv bežali dve, neskôr tri skupiny pre 8 oddelení. Niektorí pacienti menili samovoľne skupiny (konštelačný turizmus), porovnávali štýly, vymieňali si tipy, čo vytváralo tlak na lekárov, ktorí viedli konštelácie a ktorí práve hľadali svoj vlastný štýl. Viedlo to medzi nimi aj k vzniku konkurenčnych pocitov. Na začiatku bolo viac odporu zo strany koterapeuticky pracujucich ošetrovateľov/ošetrovateliek a arteterapeutov. Keďže pacienti boli často po konšteláciach emocionálne dotknutí, niekedy „labilní“, museli byť ošetrovacím a terapeutickým personálom viac opatrovaní. Arteterapeutky sa hneď po konšteláciach citili nutené „upratovat“ a nemohli pokracovat’ vo svojích primárnych povinnostiach a v predošlých terapeutických procesoch. 2. Diferenciačná fáza: konceptualizácia – špecializácia – koordinácia (2004–2007) Nový šéflekár, zvolený zo spolupracovnikov, absolvoval výcvik systemických konštelácií v Inštitúte pre Systemicku Terapiu, Wiesloch (WISL). Systematicky podporoval šírenie konštelačnej práce a integroval ju do konceptu kliniky. Metóda sa šírila a mnohí spolupracovníci kliniky ju zažili. Všetci pacienti boli brožúrou informovaní o tomto prístupe, metóda bola napojená na iné terapeutické postupy a výsledky boli bežne komunikované v terapeutických tímoch. Ponuka sa rozšírila, metóda znormálnila a konkurencia zmenšila. Vyvíjali sa štandardné pravidlá pre konštelačnú prácu. Zároveň sa vyvíjali aj naďalej rozličné osobne štýly a boli vnímané ako obohatenie, pričom porovnávania zo strany pacientov či terapeutov sa postupne oslabovali. Ponuky sa diferencovali na konštelačné skupiny na oddeleniach a na skupiny spoločné pre viac oddelení. 3. Integračná fáza: prepojenie – spätná väzba – sebaorganizácia (od 2008) Vedenie kliniky je dnes presvedčené, že systemické konštelácie patria do rúk skúsených psychoterapeutiek/-tov, že to teda nie je metóda pre začiatočníkov. Doteraz prešlo 8 lekárov výcvikom WISL, zčasti za finančnej podpory kliniky, dvaja ďalší práve výcvik začali. Aktuálne využívajú tento prístup na našej klinike štyria primári, jeden vedúci oddelenia a jedna psychologička, a to podľa pevného rozvrhu. Intervízna skupina bola založená pre výmenu skúseností a integráciu začínajúcich terapeutiek/-tov stavajúcich systemické konštelácie. Pre začiatočníkov sa ukázalo byť vyhodným, aby nielen zastupovali skúsenejších kolegov, ale aby aj viedli vlastnú skupinu – pričom niektorým pomáha prítomnost’ skúsenejšieho kolegu, iní si cenia samostatnú prácu bez pozorovania. Teraz máme dost kolegýň a kolegov, takže všetky skupiny možu pokračovat’ bez prerušenia aj počas prázdnin. Rodinné konštelácie sú v súčastnosti cenené v rámci ich možností a našli patričné miesto v celkovom koncepte kliniky. Pacienti necítia tlak musiet’ si postavit’ konšteláciu počas ich pobytu na klinike, ale majú na to väčšie možnosti. Prepojenie s inými terapiami je stále precíznejšie a špecifickejšie.

„Setting“ konštelačnej práce v nemocnici Lahnhöhe

Zaradenie konštelačnej práce do konceptu kliniky

Konštelácie sú súčasťou multimodálneho terapeutického konceptu. K nášmu štandardu patria individuálne posedenia, terapeutické sebapoznávacie skupiny (2× tyždenne), v ktorých sa môžu aplikovať minikonštelácie, body-terapia i kreatívne terapeutické skupiny. Ďalej komunity na oddeleniach, psychoedukácia, relaxačné cvičenia a množstvo fyzikálnych prístupov, naturálna medicína a terapia a samozrejme homeopatická, fyzioterapeutická a anthropozofická terapia. Terapeutická komunita žije aj vďaka voľným ponukám: otvorené ateliéry, kurzy Feldenkrais techniky, koncerty a prednášky po večeroch a cez víkendy. Zvláštny efekt vzniká z množstva metód a ich prepojenia. Z časti môžeme pozorovať na rozličných terapeutických rovinách synchrónne vzorce a tým s nimi efektívnejšie zaobchádzať’. Koterapeuti teraz lepšie vnímajú, čo by pacienti mohli potrebovať, keď prídu po konšteláciach a môžu tak ponúkať arteterapeutické intervencie pre upevnenie a uvoľnenie a zároveň podporovať otvorenie u tých, ktorí sú uzavretí. Psychoterapeutky/-ti spracovávajú konštelácie verbálne až o deň neskôr, aby proces zostal skôr v rovine obrazov a mal dosť’ času pôsobiť’ ďalej.

Indikácie

Už v úvodnom rozhovore so zodpovedným terapeutom (čo môže byt‘ lekárka alebo psychológ) sú pacienti informovaní o systemických konšteláciach a pri plánovaní terapie sa spolu s pacientom rozhoduje, či by bolo dobre ho prihlásiť’ do konštelačnej skupiny. Pritom zostáva učasť’ v tejto skupine tak isto dobrovoľná ako je aj dobrovoľné rozhodnutie prebrať rolu v cudzej konštelácii alebo si postaviť vlastnú. Na rozličných staniciach sú iné percenta pacientov, ktorí sú prihlásení do konštelačných skupín. Kým na jednej stanici je prihlásených 30 %, na iných je prihlásených 90 %. Výnimkou sú pacienti/ky,

  • ktorí sú príliš labilní, napr. v rámci disociačnej resp. traumatickej poruchy, ktorí sú inými pacientmi rýchlo aktivovaní,
  • ktorí sú málo schopní regulovať svoju emocionalitu a sú rýchlo emočne preťažení,
  • ktorí nesú cudzie utrpenie za druhých, ktorí sa nedostatočne dištancujú, takže by boli po konšteláciách zaťažení.

Informácie pre pacientov

Na začiatku hospitalizácie dostanú pacienti informačnú brožúru a pri privítaní ich oboznámi šéflekár zo špeciálnymi aspektmi konštelačnej práce. Aj na staničnom zhromaždení, v psychoedukatívnych skupinách a v samotnej konštelačnej skupine sa podávajú informácie a zodpovedajú otázky o systemických konšteláciach. Všeobecne je jednoduché motivovať pacientov pre konštelačnú skupinu. Niektorím pacientom ťažšie padne vžiť sa do role zástupcu, a síce tím, ktorí ťažšie chápu psychosomatické pozadie svojich ťažkostí a chýba im schopnosť vcítenia sa do somatického prežívania.

Konštelačné skupiny

Na začiatku sme mali dve konštelačné skupiny s 30–50 účastníkmi, ktoré sa stretávali 2–4× týždenne. Teraz máme 5 skupín, ktoré pracujú s 20–35 účastníkmi 2× týždenne po 90 min. To znamená, že pri 180 naplnených posteliach sa podieľa 2/3 pacientov na konštelačnej práci. Tri z týchto skupín sa realizujú na oddeleniach, t.z. že vedúci oddelenia vedie aj skupinu rodinných konštelácii. Štvrtá skupina má pacientky/-tov z ďalších troch oddelení, ktorí do nej chodia kontinuálne počas 4–5 týždňov hospitalizácie. Čiže je to otvorená skupina, v ktorej obrat klientov zodpovedá obratu pacientov v nemocnici. Tým sa zmenšuje pocit dôvery v porovnaní so zatvorenými skupinami. No jadro „zapracovaných“ pacientov/-tiek to zachytí. Noví pacienti sa môžu orientovať pomocou skúsenejších pacientov a ich pozorného pôsobenia a krok za krokom sa vžívajú do skupiny. Piata skupina je otvorená pre všetkých pacientov celej kliniky a prebieha v piatok a v sobotu (trvá cca 3 h). Tu môžu stavať pacienti, ktorí nemôžu navštevovať konštelačné skupiny, alebo tam nemohli postaviť svoju konšteláciu. (Pozn. prekladateľa: Ide o pacientov, ktorým napr. z dôvodu traumatizácie nebola konštelačná skupina doporučená. V priebehu liečby sa posilnili zdroje a ich postoj a pripravenosť sa zmenili. V tomto okamihu je možné zúčastniť sa systemickej konštelácie a získať nový obraz.) V tejto skupine vzniká zvláštna hĺbka a intenzita procesu. Dôvody sú uzavretosť skupiny, intenzita práce počas dlhšieho času a noc pre bezprostredné spracovanie zážitkov na hlbokej úrovni.

Ako zaobchádzame s konštelačnou prácou

  • Kto: výber klientiek/-tov

Máme veľa ponúk a zostáva témou, kto z viacerých záujemcov postaví svoju konšteláciu. Prístupy sú rozdielne, tak ako sú rozdielni vedúci konštelácii. Jedni rozhodujú intuitívne pred stavaním, iní vedú poradovníky a rozhodujú dopredu. Na dvoch oddeleniach sa rozhoduje na tímových schôdzkach spoločne, s inými terapeutkami/terapeutmi angažovanými v terapeutickom procese, s ošetrovateľmi/ošetrovateľkami, na porade vedúcich lekárov oddelenia deň až dva dopredu. Často sa podieľa aj zodpovedný terapeut na konštelácii. Za týchto podmienok vedúci konštelácie (terapeut/-ka) informuje terapeutický a ošetrovateľský tím ešte v ten istý deň o dôležitých aspektoch konštelácie.

Predpoklad výberu pre konšteláciu je nutnosť, aby sa vedúci konštelácie mohol spojiť so zákazkou klienta, aby v nej cítil silu a vážnosť.

Niektorí pacienti si sľubujú od konštelácie veľké zmeny/prelom, kým v iných terapeutických metódach ukazujú menej angažovanosti a ochoty vnútornej prace. Iní zase očakávajú od konštelácií veštbu, ktorá im doplní chýbajúce časti puzzle pre ich biografiu alebo pre otázku „prečo“ bez toho, že by boli ochotní sa naozaj zmeniť. Niekedy je silne vnímateľný odpor voči terapeutickým krokom („áno, ale“).

Neodporúčame stavať konšteláciu, keď nie je dostatok stability pre konfrontáciu s traumatickými skúsenosťami.

Máme ťažkosti s výberom pacientov pre víkendové skupiny. Majú zvláštnu pozíciu pre ich dĺžku (dva krát tri hodiny) a zriedkavosť (tým, že sú asi raz za mesiac) a často sú používané ako posledná možnosť’ stavania konštelácie. Očakávania pacientov sú zvýšené aj pre veľkosť týchto skupín. O to dôležitejšia je sensibilizácia pred skupinou.

  • Kedy: vhodný moment pre konštelačnú prácu

Dnes vieme, že konštelácia by mala byť ideálne postavená po určitom prípravnom nahriatí a s možnosťou dozretia, po pohovore a možnosti dopracovania konštelačnej práce v klinickom kontexte. Časom sa nám podarilo primerane a efektívne zaobchádzat’ aj s ťažšími traumami.

V praxi sa osvedčil predposledný a posledný týždeň hospitalizácie, ako vhodný čas. Vďaka mnohostrannej terapeutickej ponuke našej kliniky, pacientov proces kognitívne, emocionálne a telesne dozrel a on je schopný sa sústrediť. Takže konštelácia niekedy obohatí jeho vnútorný proces o kvantitatívny skok.

Väčšina pacientov má dobré sebavnímanie pre správny okamih stavania konštelácie. Terapeutky/ti to väčšinou zistia počas interview. K tomu je potrebná vnímavosť, šikovnosť a skúsenosť pri vedení rozhovorov, kvality vyvinuté v priebehu práce. Rozhovory k objasneniu cieľov a zákazky sa uskutočňujú väčšinou v skupine, zriedka aj individuálne.

Cvičenie, ako vyvinúť zmysel pre správny okamih: „Vnímaj, kedy je tvoja otázka dosť silná a kedy máš správnu otázku. Keď máš otázku, tak je v poriadku, keď je zrazu zase všetko zmätené. Tvoja vnútorná otázka je to jediné, na čo sa môžeš orientovať.“

Rilke k tomu napísal: „…prosím Vás o trpezlivosť voči všetkému nevyriešenému vo Vašom srdci a skúste mat’ rád/a svoje otázky. Neskúmajte teraz odpovede, ktoré Vám nemôžu byt’ dané, lebo ich nemôžete žiť. A ide o to všetko žiť. Teraz je čas otázok. Možno sa potom pomaly, bez toho že by ste to zbadal/a, vžijete do odpovedí…“

  • Čo: témy konštelácii a metódy

Najčastejšou témou systemických konštelácií sú pôvodné rodiny. Na druhom mieste sú otázky týkajúce sa súčasnej rodiny, časté sú témy okolo hroziacich alebo konajúcich sa rozchodov, zmiešané rodiny a vzťahové problémy s vlastnými deťmi. Už dlhšie používame konštelácie vnútorného javiska, na ktorom sa znázorňujú pocity, symptómy chorôb, vnútorné dieťa, ciele, vyššie Self. Táto forma bola ovplyvnená prácou s vnútorným dieťaťom podľa Luisy Reddemannovej a Inner Family System (IFS), podľa Richarda Schwartza. Zriedkavejšie používame iné formy systemických konštelácii ako Tetralemma podľa Matthias Varga von Kibéd alebo konštelácie organizácii.

Špeciálne podmienky pre následky traumy

V Lahnhöfskej nemocnici sa nachádzali odjakživa ľudia, ktorí trpeli na komplexné posttraumatické poruchy (PTBS). Nezriedka stanovíme túto diagnózu až tu, keď prezrieme naraz všetky chronifikované symptómy a diagnózy a zistíme, že spĺňajú kritéria PTBS alebo nejakej konzekventnej poruchy. Z tohto dôvodu sme prispôsobovali klasicky setting. Pritom nám pomáhali hlavne práca Luisy Reddemanovej a Richarda Schwartza. V normálnom settingu konstelácie sa zástupcovia v roliach dostávajú často do regresie a vedia prekvapivo presne odpovedať na otázku, aký starý sa práve cítia, čo je väčšinou kontrolovateľné pomocou vegetatívnych symptómov, reči a správania. Keď sa tieto „ešte nedospelé“ časti z osoby „vystavia von“, čiže sa pristaví zástupca/-kyňa tohto dieťaťa, zostáva často stabilné jadro, dospelá časť, ktorá dokáže vnímať a často má jasné kvality. U ľudí trpiacich následkami traumy je veľké nebezpečenstvo retraumatizácie pri priamej konfrontácii s páchateľmi, ktorí väčšinou patria do tej istej rodiny. A konštelácie „páchateľ – obeť“ priniesli metóde veľa kritiky. Týmto osobám navrhujeme často konšteláciu vnútornej rodiny – je veľmi liečiaca a hojivá. Takto je možné pomocou práce s Vnútorným Dieťaťom vrstvu za vrstvou oslobodzovať veľmi zaťažené časti z minulých zaťažení. Integrovat’, dodať im rodičovskú podporu, vysvetliť’, čo treba objaviť, ochrániť, ako im znovu veriť a s nimi spolucítiť. Tak sa im môže pomôcť k modelu skúsenosti: „Teraz si viem sám/a pomôcť“ – to pomáha byť nezávislým od vonkajších inštancií. Dokonca introjekty páchatela môžu takto dostať novú rolu, pričom sa im uzná, že pomáhali pri prežití a dostanú novú úlohu vo viac kontrolovanej pozícii. Mnohí postihnutí traumou majú takto po prvý krát emocionálny prístup a možno aj predstavu ďalšej možnej terapie. Teraz vedia, že to ide a ako to ide, bez toho, že by si mysleli, že je ich terapeutická práca už dokončená. Je dôležité nemusieť sa identifikovať s diagnózami, symptómami alebo stavmi, ktoré sú vyvolávané časťami osobnosti, ktoré nás nakazia neudržateľnými pocitmi, ktoré sú práve spustené, a preto je nutné môcť konať tu a teraz a mat’ pozitívne skúsenosti. Niekedy sa stavia u traumatizovaných pacientov aj traumatizujúci systém pôvodnej rodiny. V predchádzajúcom rozhovore je nutné zistiť, či je pacient/ka dosť stabilná/y a aké zdroje stoja k dispozícii. Tie sa potom môžu ev. tiež postaviť do konštelácie. Pre pacientky/tov, ktoré/í ďaleko pokročili so spracovaním ich traumy, môže byt’ konštelácia uzatvárajúci rituál. Môže sa stať, že sa až počas konštelácie objavia signály sexuálneho abúzu, ktorý bol predtým neznámy. Práve vtedy je dôležité okamžite pristaviť zdravú dospelú časť, ktorá zoberie detskú časť najprv do bezpečia a ďaleko od páchateľa. S týmto odstupom sa môže potom poukazať na rozdiely v zodpovednosti medzi dospelým páchateľom a dieťaťom ako obeťou. Niekedy je nutne znázorniť silu prežitia a iné zdroje.

Hodnota a pôsobenie rodinnych konstelacii v klinickom settingu

Hodnota konštelačnej práce v našej klinike

Pôvodne prírodne liečitelsky založený koncept našej kliniky bol v 80-tych rokoch rozšírený o hlbinne psychologickú terapiu podľa C. G.Junga a v 90-tych rokoch o anthroposofickú biografickú prácu. Terapeutická práca sa venovala viacerým oblastiam od individuálnych možností pôsobenia cez zapletenie do pôvodnej rodiny až k osudovým skúsenostiam. Týmto a osobným a profesionálnym vývojom konštelačných terapeutiek/-tov sme boli 1999 dobre pripravení k použitiu konštelačnej práce. Systemická konštelačná práca je jednoduchý pracovný nástroj použiteľný v rozličných teoretických konceptoch. Používame ju v systemickom, kognitívne-behaviorálnom, psychodynamickom, ako aj schema-terapeutickom kontexte bez námietok. Podmienkou je, že terapeuti/-ky sú kvalifikonané/ní jednak v ich základnej terapeutickej metóde ako aj v systemických konšteláciách a používaju konštelácie v duchu ich metódy. Je dôležité sa zmieniť, že konštelačná práca nenahradzuje, resp. neskracuje pôvodnú terapeutickú prácu. Ide skôr o zahustenie, ktoré je umožnené predošlou terapeutickou prácou a môže byť použité v ďalšom terapeutickom procese. V tomto zmysle to je metóda, ktorá umožňuje externalizovat’ vnútorné obrazy, uvoľniť zviazané duševné energie, zdroje, kompetencie, sebaschopnosti a lásku.

Rodinné konštelácie ako „biografická práca“

Pre nás a stala konštelačná práca klinicky použiteľnou pomôckou, ako si môžu pacienti počas ich pobytu, čiže počas asi 4-tyždnového vzťahu medzi nemocnicou, spolupacientmi/-kami vnímateľne zažiť zmeny svojej biografie. Rodinné či systemické konštelácie vytvárajú možnosť „kondenzovanej biografickej práce“, pri ktorej je možné zviditeľniť osobné duševné obrazy v zdanlivo danej životnej situácii pomocou externalizovaného, racionálneho obrazu. Vzťahy, ktoré sú cítené vo vlastnom srdci, sú pomocou konštelácie prežívané v priestore vytvárajúceho sa pola a pomocou dialógov môžu byt’ použité pre získanie ďalších informácií. Takto sa zviditeľnia dôležité vzťahy k žijúcim či mŕtvym osobám, k vnútorným častiam, k životným a duchovným silám, k pocitu zaopatrenia vo vnútorných aj vonkajších pomocných systémoch. Rozdiely vo vnímaní dávajú podnet k možným novým perspektívam. Dotknú sa túžieb za dobrými riešeniami a keď’ sú robené so súcitom, tak sú terapeuti aj klienti silne emočne angažovaní a spolucítia otrasný životný osud protagonistu. Afekty (silné emocie) vznikajúce v konšteláciách pôsobia katarticky a nemajú zámer. Nejde o „robené pocity“ ale o „oslobodené pocity“. Objaví sa to, čo je zásadne možné. Nedá sa teda rozprávať o manipulatívnom, sugestívnom, osud či vývoj terapie ovplyvňujúcom čí deformujúcom prístupe. Uvoľnia sa jednoducho časti, ktoré v minulosti pôsobili zo zapletenia, uzavretia do vnútra, alebo ako sebaklam. Pritom je dôležité, že táto pozvánka k lepším riešeniam, s možnosťou sebaurčujúcého života je spojená so svedectvom skupiny, ktorou je konštelačný proces držaný pokope.

Vedľajšie účinky a dôsledky

Pre nás je konštelačná práca zvlášť cenná pre jej schopnosti aktivácie zážitkov. Popri psychoedukacii, individuálnych posedeniach a sebapoznavacích skupinách umožňujú konštelačné skupiny vďaka reprezentácii dávnych alebo aktuálnych dôležitých osôb priamy emocionálny prístup k patričným vzťahovým afektom: smútok, intenzívna bolesť, zúrivosť, osamelosť, bezmocnosť. Celé spektrum potláčaných pocitov môže byt’ priamo prežívané. Tak isto intenzívne sú prežívané aj pocity radosti a lásky, keď príde k riešeniu. K tomuto nie sú nutné žiadne veľké vysvetlenia z našej strany. Pacienti v tejto klíme pozorne a milo zaobchádzajú s týmito „dotykmi“ a reagujú skôr oslobodzujúco, keď sú zmeny konečne zmysluplno prežívané a nie len kognitívne pripravované. Osvedčilo sa pacientov pripravovať krátkou meditáciou na zvýšenie koncentrácie v úvode stretnutia. Na konci konštelácii podporujeme vystúpenie z role pomocou gestiky. Okrem toho upozorňujeme pacientov, aby svoje skúsenosti chránili a nerozptyľovali následnou príliš silnou aktivitou, či rozhovormi o svojich zážitkoch. Tým, ktorí postavili svoju konšteláciu, sa ponúka na druhý deň možnosť 10–15 min. rozhovoru s terapeutom, ktorý konšteláciu viedol. Okrem toho dbáme, aby informácie prúdili medzi všetkými osobami, ktoré sa na terapii dotyčnej pacientky/ -ta podieľajú, aby ich mohli podľa potreby medzi sebou prediskutovať.

Význam pre terapeutickú komunitu

Intenzívne emocionálne procesy v konšteláciách pôsobia jednak na jedinca, jednak na skupinu. Hlboké spoločné prežívanie osudov a životných situácii iných, vnímanie záťaží a spoločné vypracovávanie riešení, pri ktorých často vzniká blízkosť, a objatia prinášajú skupine pocit zblíženia a hĺbky. To podporuje vznik terapeutickej komunity.

Postoj a perspektíva

Zobrazovacia metoda

Nedá sa dostatočne doceniť zobrazenie komplexných vzťahov v systémoch, ako sa nikdy nedajú znázorniť v jednotlivých posedeniach. To sa týka aj perspektívy viacerých generácii a iných tém, ako transgeneračne podávané problémy, význam zabudnutých/vyčlenených členov rodiny ako skoro zomreté či potratené deti, alebo neskoré dopady vojny, totality, vyhnania či vysťahovania a podobné aspekty. Tie poznajú všetci, čo pracujú so systemickými konšteláciami. Týmto je táto metóda nenahraditeľnou súčasťou všetkých ostatných terapeutických možností používaných v našej nemocnici.

Orientovanie na riešenie

Systemické konštelácie sú metóda orientovaná na riešenie. Klient je už v úvodnom rozhovore vedený z problémového tranzu k pohľadu na možné riešenia. Tu spájame konštelácie s hypnosystemickými myšlienkami. A samozrejme hľadáme stále zdroje, ktoré boli zabudnuté, alebo nie sú dostatočne docenené a použité, ktoré driemajú neznáme v systéme či v ľuďoch a ktoré pomáhali a pomáhajú zvládať minulosť a prítomnosť. Obrazy riešenia (na konci konštelácie pozn. prekl.) obsahujú pocit zhodnosti, v ktorej systému s jeho zapleteniami a aj dobrými stranami rozumieme a ceníme si ho, pričom sme v kontakte so svojou silou a svojimi zdrojmi a vnímame svoju cestu životom znovu otvorenú a zmysluplnú – celkom v zmysle salutogenézy podľa Antonovského.

Cesty vývoja

Konštelačná práca podporuje proces vývoja - od pohľadu dieťaťa na rodičov so všetkými nesplnenými túžbami, trpkosťou nad nespravodlivosťou, k dospelému, zrelému pochopeniu zapletení a prebratiu vlastnej, dospelej zodpovednosti. Tu sa kríži práca s vnútorným dieťaťom a systemická práca s vnútornou rodinou, kde Self preberá vedenie smerom k starostlivosti o seba. Obidva koncepty pozitívne ovplyvnili prácu v klinike Lahnhöhe.

Duchovná dimenzia

Opakovane sa objavujú duchovné elementy v konšteláciach. Práve v rodinných systémoch, kde ide o násilie, závislosti, zneužitie alebo ťažké zanedbávanie, kde sa zdanlivo nenájdu žiadne pozitívne zdroje, práve tam sa opakovane objaví vnútorna sila, jadro, ktoré zostalo zázrakom nezranené a ktorému sa podarilo tohto jedinca udržať. Vyššie sily, ktoré ho chránili a viedli cez ťažké časy, sú viditeľné. V určitých momentoch je celá skupina otrasená alebo hlboko dojatá, keď sa zapletenia môžu rozpliesť a láska znovu prúdi, keď sa priestor zase otvorí a všetci vnímajú pôsobenie Veľkej Moci ako vánok z duchovného sveta. Vieme, že toto nemôže byt’ vyrobené terapeutmi, ale že to vzniká bez nášho vplyvu. Tieto skúsenosti zodpovedajú tradícii anthroposofického duchovného postoja a aj humanistickej psychoterapie v našej klinike a je pre nás veľmi dôležité vytvoriť priestor, kde môžu byt’ použité a ďalej vyvíjané. Překlad MUDr. Ivan Verný, Fachartz für Psychoterapie und Psychiatrie, Curych, se svolením autorů Ďakujeme za spoluautorstvo: pani Dr. med. Christine Eick, pani dipl. oek. Antje Weidling, p. Dr. med. Bernd Karcher Autoři: Dr. med. Henning Elsner, 1954, špeciálny lekár pre všeobecnú medicínu, homeopatiu, prírodnú medicínu, psychosomatickú medicínu a psychoterapiu. Terapeut pre deti a mládež. Uznanie pre anthroposofickú medicínu. Od 1984 pracuje v nemocnici Lahnhöhe, Lahnstein, od 2005 ako šéflekár. Od 1988 povolenie zdravotných poistovní pre vlastnú psychoterapeutickú prax. Vzdelania: hypnóza, autogénny tréning, EMDR, KBT, systemická terapia (SG), systemické konštelácie (Gunthard Weber); psychotraumatológia (Reddemann, Sachse, Fricke), biografická práca (Gudrun Burkhardt); vedúci Balintovských skupín, supervízor. www.klinik-lahnhoehe.de Hannes Kölle, 1951, špeciálny lekár pre všeobecnú medicínu, homeopatiu, prírodnú medicínu, psychosomatickú medicínu a psychoterapiu. Od 1987 pracuje v nemocnici Lahnhöhe, Lahnstein, od 1994 ako vedúci lekár. Od 1994 psychoterapeut vo vlastnej praxi. Vzdelania: systemické konštelácie (Gunthard Weber), Gestalt (H. Heinl), Casriel (I.Gerstenberg), integratívna „body-psychoterapia“ (H.Beaumont, G.Rogers, G.Matlock), traumatoterapia (L.Reddemann), EMDR. www.hannes-koelle.de Literatúra Systemické konštelácie 1.       Jakob R Schneider, Gunthard Weber, und Colleen Beaumont: Family Constellations: Basic Principles and Procedures, Carl Auer Verlag 2.       Jakob Robert Schneider, et al.: Ach wie gut, dass ich es weiß: Märchen und andere Geschichten in der systemisch-phänomenologischen Therapie, Carl Auer Verlag 3.       Matthias Varga von Kibéd & Insa Sparrer: Ganz im Gegenteil: Tetralemmaarbeit und andere Grundformen Systemischer Strukturaufstellungen – für Querdenker und solche, die es werden wollen, Carl Auer 4.       Insa Sparrer: Wunder, Lösung und System. Lösungsfokussierte Systemische Strukturaufstellungen für Therapie und Organisationsberatung, Carl Auer Psychotraumatológia 1.       Luise Reddemann: Eine Reise von 1000 Meilen beginnt mit dem ersten Schritt: Seelische Kräfte entwickeln und fördern (HERDER spektrum) 2.       Psychodynamisch Imaginative Traumatherapie: PITT – das Manual (Leben Lernen 167) 3.       Posttraumatische Belastungsstörung: Mehrdimensionale Psychodynamische Traumatherapie (MPTT) und Psychodynamisch-Imag… Traumatherapie (PITT) 4.       Imagination als heilsame Kraft – Zur Behandlung von Traumafolgen mit ressourcenorientierten Verfahren 5.       Trauma: Folgen erkennen, überwinden und an ihnen wachsen 6.       Dem inneren Kind begegnen. Hör-CD mit ressourcenorientierten Übungen 7.       Systém vnútornej rodiny 8.      Richard C. Schwartz: IFS Das System der Inneren Familie: Ein Weg zu mehr Selbstführung 9.       Richard C. Schwartz, et al.: Systemische Therapie mit der inneren Familie „Schema“ terapia 1.       Jeffrey E. Young, Marjorie E. Weishaar, und Janet S. Klosko : Schema Therapy: A Practitioner's Guide, Guilford Pubn 2.       Jeffrey E. Young, Janet S. Klosko, Aaron T. Beck: Reinventing Your Life: The Breakthough Program to End Negative Behavior...and Feel Great Again: How to Break Free from Negative Life Patterns, Plume Publ. 3.       Eckhard Roediger: „Praxis der Schematherapie“. Schattauer Verlag Stuttgart Biografická práca 1.       Gudrun Burkhard: Schlüsselfragen zur Biographie: Ein Arbeitsbuch 2.       Das Leben in die Hand nehmen: Arbeit an der eigenen Biographie Body - psychotherapy 1.       Gustl Marlock, et al.: Handbuch der Körperpsychotherapie, Schattauer Verlag Do redakce přšilo 17. 8. 2010 Zařazeno do tisku 31. 10. 2010

This work, by Psychosom, is licensed under CC BY 4.0