PSYCHOSOM | ��asopis pro psychosomatickou a psychoterapeutickou medic��nu

Z konferencí

Prežitie vďaka prepojeniu

MUDr. Ján Kohút V polovici apríla sa v Holandskom Kaatsheuveli uskutočnila konferencia pre odbornú, ale aj laickú verejnosť s názvom Crating Connections. Ústrednou témou bola téma reziliencie. Za týmto slovíčkom s francúzskym, či latinským sexepílom sa skrýva pojem definujúci schopnosť človeka prežiť, adaptovať sa a vzdorovať potencionálne nepriaznivým vplyvom. Na konferencii, ktorá sa koná každé dva roky, prednášali profesionáli, ktorí sa dlhodobo a hĺbkovo zaoberajú témami vzťahovej väzby (Daniel Siegel), na emócie fokusovanej terapie (Sue Johnson), neurovedami (Marco Iacoboni), acceptance & commitement therapy (Steven Hayes), tréningom bdelosti a pozornosti (Jon Kabat Zinn), ale aj napríklad etológiou (Frans de Waal). Osobne som sa na túto konferenciu vybral predovšetkým s motiváciou zažiť v akcii jedného z pionierov – „prekladateľov“ východných meditatívnych praktík do západného kontextu, pána Jon Kabat-Zinna – zakladateľa MBI (mindfulness based interventions – napr. MBSR – mindfulness based stress reduction). Počas sledovania týchto rôznorodých a výnimočne inšpirujúcich prezentácií a workshopov som mal možnosť rozpoznať zopár spoločných menovateľov:

• rozvíjanie pozornosti (awareness, mindfulness), pozornosti duálne nehodnotiacej, pozornosti zvedavej, avšak neaktívnej v zmysle vyvíjania inej aktivity, ako aktivity samotného procesu pozorovania,
• pozorovanie a nepredpojaté skúmanie vnútorných procesov či už telesných, alebo emocionálnych (v tejto súvislosti dvoch strán jednej mince), procesov vnútorných do tej miery, do akej je možné túto hranicu stanoviť medzi viacerými otvorenými systémami,
• komunikácia, empatia, súcit, intersubjektivita,
• rozvoj terapeutického vzťahu, najdôležitejšieho a najefektívnejšieho faktoru účinnej interpersonálnej psychoterapie,
• dôležitosť spojenia resp. prepojenia jednotlivých faziet ľudskej osobnosti (sebaobraz, túžby/potreby, strachy, traumy), ich zvedomenie a ich integrácia pomocou akceptácie a tento „vnútorný“ model na úrovni jedinca prenesený na úroveň interpersonálnu (medziľudské vzťahy) a sociálnu (vzťahy na rôznych sociálnych úrovniach; národné až „nadnárodné“ vzťahy),
• zdravá vzťahová väzba s primárnymi osobami, ktorá jedincovi dáva pevné korene a týmto mu umožňuje rásť do výšky a šírky, a ďalej nadväzovať sýtiace a obohacujúce medziľudské vzťahy, resp. umožňuje v prípade frustrácie tieto obdobia pretaviť do poučných skúseností ako zdrojov osobnostného rastu a v neposlednom rade bezpochyby rozvíjať toho akoby z francúzskeho odboja vyplývajúceho pojmu reziliencie.

V jednom veľmi zaujímavom a veľmi zábavnom príspevku bolo možné vidieť vývoj vzťahov, predovšetkým vývoj altruistického, resp. podporujúceho a kooperujúceho chovania vyšších primátov. Frans de Waal tu poukázal, že toto správanie je úplne bežné u šimpanzov, ako aj u opíc bonobo. Keď som sa pozeral na tie malé video-ukážky, ako jednoducho a zároveň biologicky účelne táto kooperácia môže fungovať, prišlo mi na um nielen to, že tieto zvieratá pociťujú tú istú paletu pocitov ako my, a preto si zaslúžia väčšiu úctu, či už sa to týka ochrany ich prirodzených teritórií, alebo ochrany ich života ako takého, neredukovaného na „predmet“ či „vec“. Rovnako som si uvedomil, ako je spolupráca, pokiaľ je rešpektovaných pár pravidiel, v zásade prirodzená a jednoduchá vec, veľmi prospešná pre jednotlivca a skupinu. Na záver dodám len toľko, že bolo neskutočne inšpirujúce sledovať ľudí tak ľudsky kompetentných, enormne sčítaných a rozhľadených, interdisciplinárne pôsobiacich, pracujúcich na mnohých projektoch, venujúcich sa výučbe, výskumu a osvete, zároveň ale skromných vo svojich vyhláseniach a pokorne relativizujúcich tézy, ktorými sa zaoberajú celý život, teda ľudí poctivých k pravde. Predovšetkým k pravde, ktorá už koluje tisícročia vo vedomí aj podvedomí ľudstva. K pravde, že za rozvoj jednotlivca môže jeho absolútne  prepojenie s ostatným svetom, s ľuďmi a cítiacimi bytosťami naokolo, so svojím prostredím, v ktorom žije, ale aj so svojim vnútorným svetom so svojou vlastnou ekológiou. Azda aj prívetivou integráciou a akceptáciou prirodzených protichodných ľudských tendencií, odporov a strachov do jedného spoločného „sveta-organizmu“ je možné, aby mohla plynúť tak potrebná výmena informácii a energie a mohla byť zachovaná biodiverzita, faktor nevyhnutý pre prežitie. Náš najväčší zdroj. Aby človek nebol nútený zo strachu, či z nevedomosti „odtínať“ svoje rôzne fazety a aspekty, takisto však, aby neodtínal hlavy iným, ktorí nepasujú do jeho konceptu. Rozvojom horeuvedených schopností je človek schopný čeliť výzvam, ktoré prináša život a vďaka nim je potom skutočne možné, aby z deformujúceho distresu mohol byť benefitný eustres. Vtedy je reziliencia naozaj francúzskou radosťou a nekonečným zažívaním miriád možných spojení v našom matrixe. Vtedy nejde iba o pomenovanie neurotransmiterov za toto zdopovedných (oxytocín v hlavnej úlohe), ale vtedy tu ide o niečo čo na konferencií so šibalským úsmevom viackrát zopakoval pán profesor Dan Siegel - parafrázujem: Nejde iba o „me“ (ja), nejde iba o „we“ (my). Treba nanovo zažiť esenciu novologizmu – takzvaného „mwe“ („jmy“).

• MUDr. Ján Kohút
• Assistenzarzt für Psychiatrie und Psychotherapie
• Praxis am Bahnhof
• Bahnhofstrasse 43
• 8630, Rüti ZH
• Švajčiarsko

jankohut5@gmail.com

This work, by Psychosom, is licensed under CC BY 4.0