PRO PRAXI

Zobrazení: 1026

VERNÝ I. SYPTÓMY AKO PROCES. PSYCHOSOM 2017; 15(3), S.196-202

SOUHRN: Procesovo orientovaná psychológia alebo POP ponúka podporu sebaspoznávania na ceste k Neznámu. POP sa riadi predpokladom, že kľúč k riešeniam je obsiahnutý v samotných problémoch či narušeniach. POP je fenomenologicky založená metóda, ktorá vychádza z presvedčenia, že každý človek a každý ľudský systém sa nachádza v prirodzenom prúde vývoja, ktorý sám v sebe dáva zmysel. Našou úlohou ako terapeutických pomocníkov je tento proces stopovať, podporiť a vyvinúť. POP ponúka modely, metódy a nástroje na sprevádzanie zmien.



 VERNÝ I.: SYMPTOMS AS A PROCESS. PSYCHOSOM 2017; 15(3) PP. 196-202
Process-oriented psychology or POP offers support for self-knowledge on the way to the Unknown. POP is regulated by the assumption that the key to solutions is contained in the problems or faults themselves. POP is a phenomenologically based method founded on the belief that every human being and every human system is in the natural flow of development that makes sense in itself. Our task as therapeutic assistants is to follow, accompany and further develop this process. POP offers models, methods and tools to accompany change.
KEY WORDS: Process-oriented psychology, phenomenologically based method, psychotherapy, symptoms, models, methods and tools of psychotdherapy, change

VERNÝ I.: SYMPTOME ALS PROZESS. PSYCHOSOM 2017; 15(3) S.196-202
Prozessorientierte Psychologie oder POP bietet Unterstützung zur Selbsterkenntnis auf dem Weg zum Unbekannten. POP wird durch die Annahme geregelt, dass der Schlüssel zu Lösungen in den Problemen oder Störungen selbst enthalten ist. POP ist eine phänomenologisch basierte Methode, die auf dem Glauben beruht, dass jeder Mensch und jedes menschliche System im natürlichen Fluss der Entwicklung ist, die in sich selbst Sinn hat. Unsere Aufgabe als therapeutische Assistenten ist es, diesen Prozess zu verfolgen, zu begleiten und weiterzuentwickeln. POP liefert Modelle, Methoden und Werkzeuge zur Begleitung von Veränderungen.

ÚVOD DO PROCESOVO ORIENTOVANÉHO PRÍSTUPU K (TELESNÝM) SYMPTÓMOM

VernyProcesovo orientovaná psychológia alebo POP ponúka podporu sebaspoznávania na ceste k Neznámu. POP sa riadi predpokladom, že kľúč k riešeniam je obsiahnutý v samotných problémoch či narušeniach. POP je fenomenologicky založená metóda, ktorá vychádza z presvedčenia, že každý človek a každý ľudský systém sa nachádza v prirodzenom prúde vývoja, ktorý sám v sebe dáva zmysel. Našou úlohou ako terapeutických pomocníkov je tento proces stopovať, podporiť a vyvinúť. POP ponúka modely, metódy a nástroje na sprevádzanie zmien.
Telesné symptómy sú ohrozujúce, silne obsadzujú našu individuálnu pozornosť a vzťahy. Konvenčná medicína môže často trpiacim pomôcť. A často nie. A zároveň sú symptómy magické, snom podobné zážitky, ktoré nesú význam pre nás ako indivíduá alebo komunity. Sú alebo by mohli byť návodom k seba-liečeniu a blahobytu.
POP pomáha vyvinúť dôveru k vlastným schopnostiam zaobchádzať s výzvami života. Učíme sa spájať náš vnútorny život s vonkajšími okolnosťami, čerpať zo svojho kreatívneho potenciálu a viesť spokojnejší a naplnenejší život.
Nedávno povedala nová uchádzačka o POP výcvik, že sa jej príbuzní pýtajú, načo sa chce hrabať v sebe a v rodine. Dobrá otázka. Prečo sa zaoberať symptómami? Prečo sa vôbec zaujímať o Nezámo v sebe?
Krátka meditácia: Vnímaj svoje telo. Aj tie časti, ktoré nebolia, nesvrbia, len sú v pohode.
Kde sa cítiš v tomto momente najviac pri sebe? V sebe doma? Venuj sa tomu miestu, ak sa dá, polož tam ruku, dýchaj tam. Ako sa pri tom mení tvoja nálada?
Symptómy nás nútia k zmenám. A to je väčšine z nás nepríjemné, nepohodlné, lebo chceme zachovávať status quo. Prečo vlastne?

1. cvičenie: Symptóm a zmena
• Spomeň si na malý, nie príliš vzdialený symptómik (nádcha = rýma).
• K čomu ťa (pri)nútil? (Napr. zmeniť dýchanie – čo sa tým mení?)
• Ako by sa zmenil tvoj život, keby si sa tej zmene (aspoň dočasne) prospôsobil/a?

Krátka kazuistika: Študentka sociálnych vied s veľmi plným sociálnym a pracovným životom sa sťažuje na zapchaté ucho – ruší a dezorientuje ju to. Pozvem ju na malý experiment, zapchať si obe uši. Keď to skúsi a ja jej niečo hovorím, blažene sa na mňa usmieva. Potom mi vysvetlí, že konečne má ticho a kľud a nemusí sa o nikoho a o nič starať. To vo svojom angažmán ani netušila.

2. cvičenie: Zmena kôli symptómu
• Vnímaj svoje telo.
• Spomeň si na symptómik (zapchatý nos, bolesť niekde a pod.).
• Zmeň postoj tela, alebo prilož ruku, aby si symp. lepšie cítil/a, aby sa tvoje vnímanie zosilnilo – a vnímaj zmeny –> ako teraz stojíš, sedíš?
• Ak sa do toho pocitu naozaj ponoríš – ako teraz vypadáš? V čo / koho sa meníš? Aká (snová) postava sa z toho postoja vynára? Dovol si byť zvedavý/-á a dovol svojej fantázii spoznávať vzorce zmeny.
• Aké kvality má táto postava?
• Kde použiješ tie kvality vo svojom každodennom živote? Ako by mohli ovplivniť Tvoje (profesné a privátne) vzťahy?

Krátka kazuistika: Psychoterapeut, ktorý trávi vela času u počítača, sa sťažuje, že ho bolia plecia. Pri 2. cvičení sa zdvihnú jeho paže a on sa vníma ako ukrižovaný. V tom momente si intenzívne uvedomí, kolko pracuje a ako málo sa stará o svoje potreby – ako napr. relaxácia. Obáva sa, že ak by to pripustil, vedeli by druhí, že má hranice zaťaženia, a mohli by ho začať šanovať. To nechce, lebo nechce vypadať slabý.

Snové postavy sú časti osobnosti – to je dobrý a jednoduchý model pre prácu s disharmóniami v živote.
Symptómy reagujú na niečo. Nemyslím teraz na mikróby, stravu, alergény, ale skôr na zaťaženie, systém, kultúru, okolnosti, životnú fázu, väčšie zmeny / „life events“ (Holmes & Rahe stress-scale 1967 - https://www.mindtools.com/pages/article/newTCS_82.htm)

3. krátke cvičenie: Reakcia na svoju kultúru
• Znovu si spomeň na predošlý symptómik a kvality jeho snovej postavy.
• Voči čomu reaguje táto postava?
• Ako na to zvyčajne reaguješ?
• Aké nové alternatívy ponúka táto snová postava?

Kazuistika: Predošlý klient reaguje na pohoniča / otca, ktorý hovorí „Keď si usilovný, budú si ťa vážiť, budú ťa potrebovať – keď si slabý, rýchlo ťa zabudnú.“
Symptómy sú niečim vyvolané – čo nám chcú povedať?
Tu sa samozrejme skeptici pýtajú, prečo by nám symptómy chceli niečo hovoriť?
To je možný postoj. My POPáci si myslíme, že symptómy sú ztelesnené sny. Mindell pozoroval u svojich pacientov, že ich telesné symptómy maju podobné vzorce ako ich nočné sny a formuloval pojem Dreambody = snové telo, ktoré organizuje naše sny a iné zážitky.
C. G. Jung prehlásil: „Čo sa deje, má význam, aj keď nám ešte nie je jasné v akom kontexte.“ A tak sa zaoberáme významom symptómu, lebo sa nám pokúša niečo zuvedomiť – a ak si to neuvedomíme, vytvorí kreatívny duch nášho snového tela niečo intenzívnejšie, tak dlho a vytrvalo, kým sa tým budeme musieť zaoberať. Ak nechceme zostať identifikovaní ako obeť svojho symptómu.
Na tomto mieste by som mal osloviť hranicu voči vnímaniu resp. pochopeniu symptómu.
Hranica je set presvedčení, obáv a kultúrneho vplivu a bráni nám zaoberať sa, resp. stotožniť sa s tým, čo ohrozuje našu každodennú identitu.

Krátka kontemplácia k hranici
• Zamysli sa: čo chceš teraz vo svojom živote zachovať (napr. svoje terajšie zamestnanie).
• Čo / aké hodnoty by mohli byť ohrozené, ak by sa niečo zmenilo (v zmysle symptómu)?
Ak ti ťažko padne zodpovedať tieto otázky – skús použiť najčastejšiu p. o. (procesovo orientovanú) intervenciu: amplifikáciu, čiže zosilnenie, zintenzívnenie toho, čo sa deje.
Kazustika: Nedávno sa mi stalo, že pán manžel 2x neprišiel na párovú terapiu. Pri objasnovaní, kde sa stalo nedorozumenie, som sa ho spýtal, či má naozaj záujem o sprevádzaný rozhovor, a on sa ma spýtal, čo tým myslím. Tak som mu vysvetlil, že v POP-teorii si myslíme, že „niekto“ (v ňom) neprichádza na párovku a určite má pre to dobré dôvody – aké by mohli byť jeho? Ešte stále nerozumel = hranica.
Keď som mu vysvetlil teóriu častí osobnosti, tak povedal, že sa obáva výčitiek svojej ženy, ktorá ani neváhala mu vyčítať, že nemá pre ňu rešpekt a čas. Keď som sa zaujímal ďalej, prišli sme na usilovného pracovníka, ktorého priorita nie sú vzťahy, ale účinnosť.

Amplifikácia:
Najjednoduchšiou amplifikáciou je priviesť pozornosť k symptómu, teda k časti tela, kde sa prejavuje, a viesť tam dych (to zn. predstaviť si, že tam dych prúdi). Ak to nefunguje: polož tam vlastnú ruku, a ak to je na menej dostupnom mieste, položí tam ruku terapeut/ka alebo niekto, kto je k dispozícii. A potom tam vnímaj dych.
čo sa dá všetko vnímať? Kvality symptómu. Na to sa oplatí poznať reč tela: aké kvality vnímania tela sa dajú popisať (mäkké, tvrdé, napnuté, uvolnené, plné, prázdne, vláčne…)
Keď sa amplifikuje nejaký telesný signál a nevie sa, ako ďalej, tu pomáha ďalšia jednoduchá intervencia: zmena modality vnímania: čize z propriocepcie napr. do vizuálnej modality (týmto modalitám hovoríme komunikačné kanály – v ktorých „tečú“ informácie). Čiže ďalšia otázka bude: ako vypadá to, čo cítiš? A v popísanom obraze by mala byť kvalita symptómu podobná, ako bola vnímaná proprioceptívne: ak to bola tupá bolesť hlavy, tak vnútorný obraz nemôže byť ostrý klinec, ale napr. okrúhly kameň tlačiaci na hlavu. Niekedy ľudia začnú popisovať svoje telesné vnímanie a používajú pri tom gestá – to zn. že sa propriocepcia prejavuje v pohybovom kanáli a tam potom ďalej, vyvíjame informáciu / signál, kým sa klientovi prejavi význam, alebo bude treba znovu zmeniť kanál. To by mohlo znamenať, že terapeut/ka predvedie ten pohyb, klient/ka sa naň pozrie (vizuálny kanál) a terapeut/ka sa spýta: „Pripomína vám to niečo? Kam patrí táto informácia? Ako by sa dala táto energia, sila tejto snovej postavy použiť v každodennom živote, či v nejakom vzťahu?“
Kto vyvoláva ten symptóm? Kto tlačí na hlavu? Keď som spadol zo stoličky, kto ma „zhodil“? Odkial prišiel impulz? Predstavme si, že naše symptómy sú vytvárané kreatívnym duchom, ktorý sa nám snaží niečo povedať. Čo asi chce dať najavo tomuto „pacientovi“ presne týmto symptómom, v presne tomto momente?
Tento tvorivý duch nazývame „tvoritel/ka symptómov“ (symptom maker).
Keď sa nám podarí vypracovať tvoritela/ku symptómov, máme šancu dostať sa k jeho úmyslu = možnému zmyslu symptómu.

Cvičenie: Tvoritel/ka symptómu
• Ako vieš, že máš symptóm?
• Akú kvalitu to má? Čo ti to pripomína?
• Terapeut/ka si to nechá ukázať na sebe (na svojej paži, alebo na vankúši, alebo na novinách, na lopte a pod.) –> tým spôsobom sa stane z „obete symptómu“ činitel/ka, tvoritel/ka symptómu, a čím viac sa podarí klienta / klientku do toho stavu pozvať, vlákať, v tom podporiť, o to viac sa klient/ka dostane k „úmyslu tvoriaceho ducha“, ktorého sa dá spytať: „čo chceš týmto (špecifickym) spôsobom (sebavnímania) dosiahnúť u dotyčného / pacienta? Načo spôsobuješ tento symptóm?“
• Otázka pacientovi: Ako použiješ toto uvedomenie?


Toto sa pýtame kôli teleologii (čo je jednak „filosofické zkoumání účelnosti či zaměřenosti k nějakému cíli“ a jednak názor, že „účelnost je řídícím principem přírody i lidského jednání, což zároveň předpokládá cíl a určenost tímto cílem“. Aristoteles povedal: „Příroda přizpůsobuje orgán funkci, a nikoli funkci orgánu“ (Aristotelés, De partibus animalium IV. 12., 694b). Pro křesťanský aristotelismus a scholastickou tradici, reprezentovanou Tomášem Akvinským, je i účelnost přírody jakousi stopou („pátou cestou“), která může dovést k poznání Boha (Tomáš Akvinský, Summa theologica I., q. 2, art. 3). wikipedia: https://cs.wikipedia.org/wiki/Teleologie

Hranica k sebapoznaniu
Predtým som oslovil hranicu voči vnímaniu. Hranica je súbor presvedčení, ktorý ochraňuje našu každodennú identitu a prejavuje sa ako hmla, únava, nezáujem, sarkazmus voči niečomu novému, čo by mohlo ohroziť doterajšiu identitu.
POP sa zaoberá rušivými skúsenostami, lebo nás nútia reflektovať, či chceme udržiavať svoju identitu, alebo ju zmeniť. Keďže často nechceme byť rušení, marginalizujeme / potláčame iritujúce skúsenosti. Mnohokrát sa meníme, vyvíjame len vtedy keď musíme.

Cvičenie k hranici:
• Spomeň si na symptóm, ktorý ti bol niečim trapný.
• V čom je tá trapnosť? Venuj jej chvíľku svoju pozornosť.
• Čo by sa mohlo stať, keby si sa symptómu venoval, alebo ho dokonca zverejnil?
• Vcíť sa do odporu, trapnosti, studu: čo cítiš, myslíš, čoho sa obávaš? Aké hodnoty chrániš?
• Čo by táto (hraničná) postava potrebovala, aby jej hodnoty boli uznávané a chránené a napriek tomu by bolo možné sa tomu symptómu venovať?
Keď je hranica trochu spracovaná, oveľa ľahšie sa dá symptóm skúmať. Práca so symptómom nám pomôže sa hlbšie spojiť sami so sebou a porozumieť, kam ideme.

 

Cvičenie: Skúmanie symptómu pre lajikov:
• Terapeut/ka sa pýta klienta: „Povedz mi o svojej iritujúcej telesnej skúsenosti (symp.).“ Pritom pozoruje všetky pohyby, mimiku a zvuky klienta.
• Ako vieš, že to máš? Ako sa to prejavuje? Čo ti to pripomina?
• Terapeut/ka napodobní gestá, reč a mimiku a je otvorený/á aj pre vnemy a fantázie zo svojho vnútra. Tie môže sdielať s pacientom a pritom sledovať spätnú väzbu.
• Ďalšie otázky pac.-/klientovi: Aké kvality sa tu prejavujú? Čo/aký duch by to mohol byť? Aké sú jeho kvality? Kedy bude spokojný? Ako by si ho mohla / mohol pozvať do svojho všednodenného života a využiť jeho kvality? Zaujíma ťa obohatenie novými kvalitami?

POP používa model vnímania, kde sa v konsenzuálnej realite, na ktorej sa dokážeme zhodnúť, prejavujú meratelné zmeny (klinické prejavy), v snovej realite vnútorné vnímanie toho, čo sa ev. vonku nedá vnímať, polarizácie a konflikty (napr. pocit vs. rácio), eskalácie vo vzťahoch a pod. a esenčná kvalita.
Esencia je, kde končí dualita, alebo žiadna dualita neexistuje: Boh, Brahman, Tao, unus mundus. Je to pôvod našich snov a vôbec všetkého, čo sa nám v noci alebo cez den sníva a čo sa s nami deje nezávisle od našich úmyslov.
https://en.wikipedia.org/wiki/Unus_mundus; https://cs.wikipedia.org/wiki/Brahman; https://en.wikipedia.org/wiki/Tao

Cvičenie k esencii symptómu
• Zvol si symptóm, ponor sa do neho a vnímaj, čo vnímaš.
• Privri oči a pozeraj sa do neurčita, venuj sa vnímaniu symptómu a čakaj, čo sa vynorí.
• Možno vnímaš tendenciu k pohybu, urob ten pohyb pomaly, meditatívne a ešte ho spomal, až kým sa skoro nehýbeš. Akú kvalitu vnímaš v tom skoro nevnímatelnom pohybe?
• Možno vnímaš vnútorný obraz. Pozri sa naň defokusovane, bez zamerania na niektorú jeho časť. Ktorá farba priťahuje tvoju pozornosť? Pozri sa cez filter takej farby na svet - akú kvalitu vnímaš teraz?
• Popíš alebo namaluj tú kvalitu, urob o nej metafóru alebo napíš o nej basničku.
• Ako obohatí táto esenčná kvalita tvoj život?

Symptóm môže byť nepriateľom alebo spojencom, ale na to sa treba s ním zoznámiť. Možno s ním aj zápasiť, zápasiť ako Jakub s anjelom, kým ho anjel nepožehnal.
A možno sa z neho stane učiteľ, sprievodca do novej identity, na novej ceste životom.

Zürich, Apríl 2017 / Curych, duben 2017

Do redakce přišlo 12. 4. 2017
Po úpravách přijato k tisku 31. 8. 2018

 

Autor:
Ivan Verný – psychiater, dipl. procesovo orientovaný psychoterapeut, supervizor EGIS/BSO.
Schöntalstr. 21, CH 8004 Zürich; tel.: +41 44 252 5356, info@ivanverny.ch